J E L L Y B E L L Y

Epické turné sa nevolalo od začiatku epické turné a ani nezačalo ako začať malo. Deväť dní pred prvým koncertom odoslal Boris správu “Mam mierne rozjebanu ruku, zachovajte paniku turne s prehladom odohram”. 

Tretina prvá

Vysnívaný začiatok. Auto, ktorým najčastejšie jazdíme na koncerty bolo v Košiciach, kľúče od auta, ktorým najčastejšie jazdíme na koncerty boli v Košiciach, kľúče od domu, v ktorom boli kľúče od auta, ktorým najčastejšie jazdíme na koncerty boli v Mníchove. Po prehliadke všetkých dostupných veteránov s dojazdom do sto kilometrov, sme sa do Ostravy vydali autom z požičovne ako prední predstavitelia východopobrežnej buržoázie. V momente odchodu z mesta už Jelly Belly neexistovalo. 

Ostrava, Bogotá (Ďakujeme Ti Zuzka). Balzam na naše utrápené medziľudské vzťahy. Pomohli nám Boss&Sekretářka, Sardus Swift a Vas Szuszanne. Plný podnik, konečne na našom koncerte bolo viacej čají ako šrácov. Len kvôli tomu to robíme. V noci sme naplánovali výlet medzi ostravské fabriky, ráno sme stihli akurát zdokumentovať vykradnutie auta a nechať zaskliť dvere.

Pýtam sa Borisa “Si najebaný ?” Boris odpovedá “Som najebaný”    

Žiadne plýtvanie emóciami, rozmýšľame či sa po ceste vyjebeme na diaľnici, alebo nás rozjebe kamión. Slovo najebaný znamená na pobreží zlostný.

Trenčín, Lúč (Ďakujeme Ti Kamil). Narýchlo dohodnuté rezervné miesto ako náhrada za milovaný Těžký Češín (Nabudúce Orle). Je to náš druhý domov, poznáme všetky džury na ceste, kde ako varia, kto s kým je rozkmotrený až po okraj sveta až do konca plynutia času. Dlhé diskusie o Vežet, Dukle a Paľovi Demitrovi. 

Rožnov, Vrah (Ďakujeme Ti Martin). S odstupom času sa dá celkom presne určiť, že sme prechladli počas výletu na Pustevny na hore Radhošť (od architekta Dušana Jurkoviča). V legendárnom autentickom hardcoreovom klube, v opatere Martina Valáška, sme nenaplnili pôvodný plán pokorného tichého hrania. V Trenčíne sme hrali pred My Dead Cat my, teraz sme si to so šrácmi z Brna vymenili. 

Pod hrozbou platenia ďalších love v požičovni sme sa rozhodli vybrať domov hneď po koncerte. Cesta trvala tridsať rokov. Spali sme na pumpe v Ružomberku, spali sme na pumpe v Levoči. Preferujeme pumpy Shell. 

Tretina druhá

Boris je zásobený antibiotikami, Tosper vládze rozprávať sedem hodín bez jediného nádychu. Čo sa nám môže stať ? Iba ak by sme ubili na smrť jeden druhého a druhý tretieho. Tento problém sa však do týždna prekvapujúco ľahko sám vyrieši.

Kolín, výletní loď Kolinea (Ďakujeme Vám Vítek & Jožin). Bratia Holubovci nás privítali ako kráľov. Oblečení v tričkách Jelly Belly, naša platňa hrala na celú rieku z lode, na ktorej sme hrali. Horná paluba, príjemný chlad, milujeme ľudí v Kolíne. 

Praha, XT3 (Ďakujeme Ti Marek). Jeden z desiatok albumov našej internej neverejnej paralelnej kapely Tribute to Slivkové Pirohy sa volá Zvukár je geňo. Ku naplneniu predpovede došlo na tritisíc percent. Veľmi nepodarený koncert, Tomáš pri poslednej pesničke krvácal z ucha. Nie sme žiadne fifleny, keď treba tak prinesieme aj vlastné odposluchy alebo mix, každému dovolíme hrať na našich aparátoch aj bubnoch. Ale bojovať celý večer s kokotom nás fyzicky vyčerpalo, z koncertu sme nepočuli nič, iba obrovské ohnivé gule. 

Dolní Podluží, Bio Luž (Ďakujeme Ti Hukot). Kiss Me Kojak, kapela miestneho kápa Hukota na nás rozbalila taký konceptuálny hardcore, že sme len s malou dušičkou išli hrať naše homosexuálne spievanky. Ustáli sme to, ale predchádzajúci večer si vyžiadal svoju daň. Veľmi skoro sme to zapichli, nezúčastnili sme sa deväťdesiatkovej after diskotéky. Hukot je najväčší človek, urobil nám delikátnu mrkvovú pomazánku, postaral sa o nás ako o starých dobrých priateľov.

Dôležitý okamih putovania bol výlet do Drážďan. Podarilo sa nám dospieť ku teórii, že nemci by mali platiť američanom percentá zo zisku z turizmu. Predsa len to boli oni, kto upozornil svet na toto mesto. Na hrboľatej pláži na brehu Labe v centre mesta sme si na poslednom slnku tohto roka dobre pospali. 

Ústí nad Labem, Mumie (Ďakujeme Vám Radim & Petr). Finále našej doterajšej kariéry. Najlepší zvuk, najlepší výkon, najdlhší, sedemdesiat minútový set. Bol to nekonečný tranceový festival so Šamponom, Peklom a Klukom (a.k.a. Prodavač) v prvom rade. Premohnutý dojmami som prezradil dôležité tajomstvo. Slobodomurári sú ohrozovaní slobodobasgitaristami. V každom meste existujú spriaznení členovia spoločnej lóže. Na tajných rituáloch diskutujú o technologických detailoch svojich nástrojov a aparátov, histórii hudby, technikách hrania a najväčších majstroch hry na tento najdôležitejší inštrument vo vesmíre. Rád by som odniesol svoju ružovú basu do záložne a pracoval ako poštár.

Tretina tretia

Posledný raz opúšťame Východné pobrežie. Vyzbrojení slúchadlami sme prežili cestu vo výbornej kondícii, nikto sa nepokúšal vystúpiť uprostred diaľnice. Podobne ako očakávame zmluvu od Adidas, za to že sa tak pekne obliekame, od Shell za to, že jeme bagety na ich pumpách, očakávame ponuky od spoločností zaoberajúcich sa výrobou audiopríslušenstva. 

Olomouc, Galérie U Mloka (Ďakujeme Vám Marek & Marek). V Olomouci nám došlo počasie. Už len zima a dážď. Na raňajky sme si pustili platňu Sona a Kuva od OTK, vlastne len sedemkrát pesničku A.Letec, už teď ti uvěřím, že tohle nebyl sen. Aj napriek tomu, že Tomáš vopred vedel o obrovskom olomouckom akvaparku, plavky, ktoré boli nevyhnutné pre jeho návštevu, sme začali zháňať až v piatok ráno. To či sme sa okúpali, alebo neokúpali je vzhľadom na naše nakladanie s realitou ľahké uhádnuť. Všetko sme si vynahradili v kopřivnickom múzeum automobilov Tatra. Zadovážili sme si v ňom nádherné tričká a nálepky, ale to je už iný odstavec.

Po dvoch mikrozájazdoch Podivné priateľstvo (jeseň 2009 so Sportom) a Dark June Tour (jar 2010 s BIOSom) a prvom komplexnejšom zozname koncertov Ambasáda Východné pobrežie  (jeseň 2010, čiastočne s BIOSom) nám väčšinu česko-moravsko-slezského itineráru a.k.a. prvého regulárneho Epického turné mimo hranice štátneho celku, ktorého doklady vlastníme, len na základe počúvania nášho EP, zabezpečil Radim Kohoutek, ktorý sa osobne postaral aj o kopřivnický koncert. Možno to tak urobil úmyselne, možno náhodou, to čo pripravil, však nemalo obdobu.

Kopřivnice, Stadion (Ďakujeme Ti Radim). Východné pobrežie Českej republiky, v ňom miestny hokejový štadión, v ňom hotel, v ňom salónik, v ňom my. Toľko symbolov spätých s našim bojom za oslobodenie rodnej bájnej krajiny. Najautentickejšie miesto, platne sa kupovali ako pečivo, klaniame sa hlboko, kľačiac pri tom na kolenách. Spali sme v hoteli dve poschodia nad miestom, kde sme hrali. Od tejto chvíle sme štadiónová kapela. Rokenrolová štadiónová kapela, ako sme sa dozvedeli neskôr.

Bruntál, Africa Pub (Ďakujeme Ti Kuba). Temné jesenické počasie sme chceli prečkať v pohodlí Opavy. Po zistení, že všetci opavčania opustili mesto, sme sa uchýlili do pohodlia ostravského multiplexu v nákupnom centre. Ako nefalšovaní košickí nožkári reprezentujeme tradície a kultúru Východného pobrežia za každých podmienok. Na záver Epického turné sme vystúpili na záver sobotňajšieho programu. “Jste rokenrolová kapela kluci, protože vaše muzika vycházi vottaď” hovorí nám náš hostiteľ Kuba, ukazujúc na hruď. 

Prechodom cez hranice sme sa zbavili dažďa aj mrakov. Na hornej časti Považia a na Liptove nás Východné pobrežie vítalo suchou prázdnou diaľnicou, žltým slnkom, bielymi kopcami, neustále sa meniacim náhodným generátorom zelenej a protiidúcimi rýchlikmi. 32 stupňov, jasno, stredne veľké vlny, navždy. 

Predĺženie

Počas sedemnástich dní sme počas desiatich koncertov odohrali 512 minút repertoáru Jelly Belly. Medzi našim domovom a mestami za jeho hranicami sme najazdili 3721 kilometrov. Predali sme sedmnásť platní, videli sme štyri srnky, štyrikrát sme navštívili KFC, dvakrát Subway a raz reštauráciu IKEA. Tohto roku sa vydáme ešte na jeden výlet. 25.novembra do Brna na Stadion a 26.novembra do Trenčína na Pohoda Indoor Camping Festival.